Psychológia (z gréčtiny psyché = duša, logos = slovo) je veda študujúca duševné javy. Psychické (duševné) javy sa tradične členia ďalej na psychické procesy, stavy a vlastnosti. Toto samostatné členenie je iba abstraktné, všetky javy fungujú vo vzájomnej súčinnosti ako celok.

 

Jedná sa o najzložitejšiu skupinu potrieb. Ich zložitosť vyplýva zo skutočnosti, že zmeny potrieb sú u každého pacienta iné. Sú ovplyvnené samotným ochorením, t. j. druhom, fázou, závažnosťou ochorenia atď., a vo významnej miere tu vystupujú aj spoločenské a osobnostné faktory, ako sú vek, rod, zamestnanecké dispozície atď. Modifikované potreby členíme zhruba na dve základné skupiny: biologické a sociálne. Medzi biologické modifikované potreby patrí napr. diétna strava, ktorá svojím kalorickým a biologickým zložením, samozrejme aj prípravou a podaním, zohľadňuje špecifický zdravotný stav pacienta.

  

 

Základné psychologické smery

Funkcionalizmus – JAMES – každý orgán ovplyvňuje psychickú reakciu 
Behaviorizmus – PAVLOV – sústreďuje sa na správanie človeka 
Umožň. opísať činnosť bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri tela 
Psychoanalytický – FREUD – analýza psychiky a podvedomia 
Vych. z predp., že veľká časť nášho správania má pôvod v proces., kt. sú nevedomé 
Štrukturalizmus – WUNDT – kladie dôraz na vnútro človeka 
Hľadiská prístupu k skúmaniu psych. javov- 
Biologický – hovorí o činnosti nervového systému 
Kognitívny – skúma správanie jednot. z pohľadu cieľov a plánov, kt. k nemu vedú 
Fenomenologický - zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť 
Humanistický – zdôrazňuje snahu po sebarealizácii