Úvod do politológie
05.06.2011 13:34
Politológia (z gr. politiké = umenie viesť štát, politika + logos = slovo, náuka) alebo politická veda je veda o inštitucionálnych podobách, procesoch, obsahoch a normatívnych základoch politiky.
Podobne ako celý rad ďalších spoločenských vied, aj veda o politike siaha svojimi gnozeologickými koreňmi hlboko do dávnej minulosti. Jej počiatky nachádzame už na začiatku procesov vyčleňovania činností spojených s organizáciou a riadením spoločnosti. Neboli to hneď ucelené teoretické koncepcie. Názory na riadenie a správu spoločnosti sa formovali postupne, odrážajúc vždy konkrétny historický stav a stupeň rozvoja spoločnosti, až nakoniec priviedli k vytvoreniu samostatnej spoločenskej vedy o politike – politológie.
Politológia, podobne ako každá iná veda má svoj objekt a svoj predmet skúmania. Objekt každej vedy sa spravidla delí o skúmanie s inými vedami. Politológia ako veda o politike skúma len trvalé, opakujúce sa tendencie v politickom živote spoločnosti, princípy rozvoja politiky a demokracie. Skúma obraz sociálnych a politických záujmov jednotlivcov i celých skupín, činnosť štátu a politických inštitúcií v bežnom i vedeckom myslení, v ideách a politických teóriách.
Existuje celé spektrum názorov na politológiu, uvediem však len tri základné skupiny názorov.
Prvá skupina prezentuje politológiu tak, že je priesečníkom vied. Vychádza sa z toho, že každý vedný odbor, ktorý skúma spoločnosť, sa musí viac či menej dotýkať i politického života, čo znamená, že potom ani neexistuje zvláštny okruh znalostí, ktoré by tvorili základ pre samostatnú vedu o politike.
Druhá skupina vychádza z toho, že politológia je reziduálnou (zvyškovou, zvyšnou) vedeckou disciplínou. Jej zrod vidí len v tom, že určitá časť vedcov začala skúmať také problémy, ktoré ostatné spoločenské vedy prehliadali ako niečo, čo sa ich nejako zvlášť netýka, ako sú napríklad problémy spojené s voľbami, politickými rozhodnutiami a pod. V tomto poňatí by potom predmetom politológie boli len otázky a problémy, ktoré prehliadli iné spoločenské vedy.
V tretej skupine vystupuje politológia ako syntetizujúca veda a to v dvojakom zmysle. Jednak v tom, že syntetizuje poznatky iných vedných disciplín, ako napríklad filozofia, história, sociológia a právne vedy. Jednak v tom, že súčasne skúma zákonitosti, fungovanie a vývin politického života pomocou takých prostriedkov a metód, ktoré zodpovedajú špecifiku skúmanej skutočnosti a sú charakteristické práve pre politológiu ako vedu.
Úvod do politológie
Politológia (z gr. politiké = umenie viesť štát, politika + logos = slovo, náuka) alebo politická veda je veda o inštitucionálnych podobách, procesoch, obsahoch a normatívnych základoch politiky.
Podobne ako celý rad ďalších spoločenských vied, aj veda o politike siaha svojimi gnozeologickými koreňmi hlboko do dávnej minulosti. Jej počiatky nachádzame už na začiatku procesov vyčleňovania činností spojených s organizáciou a riadením spoločnosti. Neboli to hneď ucelené teoretické koncepcie. Názory na riadenie a správu spoločnosti sa formovali postupne, odrážajúc vždy konkrétny historický stav a stupeň rozvoja spoločnosti, až nakoniec priviedli k vytvoreniu samostatnej spoločenskej vedy o politike – politológie.
Politológia, podobne ako každá iná veda má svoj objekt a svoj predmet skúmania. Objekt každej vedy sa spravidla delí o skúmanie s inými vedami. Politológia ako veda o politike skúma len trvalé, opakujúce sa tendencie v politickom živote spoločnosti, princípy rozvoja politiky a demokracie. Skúma obraz sociálnych a politických záujmov jednotlivcov i celých skupín, činnosť štátu a politických inštitúcií v bežnom i vedeckom myslení, v ideách a politických teóriách.
Existuje celé spektrum názorov na politológiu, uvediem však len tri základné skupiny názorov.
Prvá skupina prezentuje politológiu tak, že je priesečníkom vied. Vychádza sa z toho, že každý vedný odbor, ktorý skúma spoločnosť, sa musí viac či menej dotýkať i politického života, čo znamená, že potom ani neexistuje zvláštny okruh znalostí, ktoré by tvorili základ pre samostatnú vedu o politike.
Druhá skupina vychádza z toho, že politológia je reziduálnou (zvyškovou, zvyšnou) vedeckou disciplínou. Jej zrod vidí len v tom, že určitá časť vedcov začala skúmať také problémy, ktoré ostatné spoločenské vedy prehliadali ako niečo, čo sa ich nejako zvlášť netýka, ako sú napríklad problémy spojené s voľbami, politickými rozhodnutiami a pod. V tomto poňatí by potom predmetom politológie boli len otázky a problémy, ktoré prehliadli iné spoločenské vedy.
V tretej skupine vystupuje politológia ako syntetizujúca veda a to v dvojakom zmysle. Jednak v tom, že syntetizuje poznatky iných vedných disciplín, ako napríklad filozofia, história, sociológia a právne vedy. Jednak v tom, že súčasne skúma zákonitosti, fungovanie a vývin politického života pomocou takých prostriedkov a metód, ktoré zodpovedajú špecifiku skúmanej skutočnosti a sú charakteristické práve pre politológiu ako vedu.